Miesta na úložisku nie je nikdy dosť – na PC, v mobile či tablete ani v drone. Riešením môže byť pamäťová karta, a to v závislosti od daného zariadenia buď „veľká“ SD alebo malá microSD. Pretože nezáleží len na kapacite, ale tiež na množstve ďalších parametrov – ktorých viac-menej nezrozumiteľné logá sú na kartách vytlačené –, môže byť ich výber niekedy ťažký.
Dnes vám všetky tajomné označenia vysvetlíme, aby ste vedeli ľahko a s istotou zistiť, aká karta je pre vás tá pravá.
Akú kapacitu zvoliť?
Nie je to zase tak priamočiare, aj keď, samozrejme, väčšinou platí, že „čím väčšia, tým lepšia“. Pri niektorých spôsoboch použitia sú objektívne dôležitejšie parametre, napríklad rýchlosť či odolnosť; inokedy môže byť vhodnejšie zaobstarať viac menších kariet, než jednu vysokokapacitnú.
Každopádne premyslite si, čo a v akom množstve chcete na kartu ukladať.
Pri použití napríklad v autokamere môže byť vhodná vyššia kapacita kvôli archivácii záznamov, ale pokiaľ nie ste „dashcam youtuberi“, možno do základnej kamery s nízkym rozlíšením záznamu naopak postačí základná karta, kam sa vojde len ten jeden krízový záznam.
Do našich najlepších smartfónov a tabletov môžete pokojne vložiť až 1 TB pamäťovú kartu (veľkosti microSD). Dokážeme si predstaviť profesionálne využitie, kedy je táto kapacita nielen vhodná, ale priamo nutná. Ak chcete ukladať filmy pre deti, pokojne i vo Full HD, bohato vám môže poslúžiť napríklad 128 alebo 256 GB. Na pesničky v top kvalite by stačila i menšia karta… Ak by sme počítali s priemernou veľkosťou kvalitnej MP3 – dajme tomu 6 MB – vošlo by sa ich na 256 GB kartu desaťtisíce.
Veľkú kapacitu však môže oceniť i menej náročný používateľ, a to v prípade, že rád natáča videá. Najmä pri tvorbe záznamov v rozlíšení 4K (nehovoriac o 60 snímkach za sekundu) pribúdajú gigabajty raketovým tempom.
Triedy a rýchlosti: UHS, Vxx, Ax a pod.
Úprimne si myslíme, že môžete byť skúsení, pokročilí používatelia, a napriek tomu tápať v zmäti log, písmeniek a čísiel na pamäťových kartách. My by sme pri nákupe tiež radšej siahli po ťaháku, napríklad v podobe tohto článku – a to aj potom, čo sme ho sami napísali.
Na karte spravidla uvidíte logo (micro)SDHC alebo (micro)SDXC. Aký je rozdiel medzi „HC“ a „XC“? Ide len o označenie rozsahu kapacity. Karty SDHC a microSDHC majú kapacitu do 64 GB, karty SDXC a microSDXC kapacitu 128 GB a vyššiu (teoreticky až 2 TB). Menšiu veľkosť pamäte už ani nezoženiete, resp. aj keby sa vám to podarilo, nemá to zmysel.
Class, teda „trieda“, je označenie, ktoré už na kartách pravdepodobne neuvidíte. Vyzeralo ako štylizované C (skôr neukončený polkruh) s číslom vo vnútri, ktoré udávalo minimálnu prenosovú rýchlosť v MB/s. Štandardom bola trieda 10, ale dnes sa označenie neuvádza, pretože karty sú spravidla násobne (mnohonásobne!) rýchlejšie. Namiesto tohto označenia sa bežne používajú tri ďalšie, poďme sa na ne bližšie pozrieť.
UHS (zbernica) napovie ohľadom všeobecnej prenosovej rýchlosti a je trochu komplikovanejšia. Teoreticky existujú tri verzie, najrozšírenejšia je verzia 1 (prípadne 2). Keď o nich píšeme, používame rímske číslice (UHS-I, UHS-II, teoreticky UHS-III), na karte sa prípadne verzia značí len onou rímskou číslicou. U kariet UHS-I a UHS-II ale často nájdeme skôr štylizované „U“ s číslicou, ktorá označuje minimálnu prenosovú rýchlosť v 10 MB/s. Takže „U s číslom 1“ by zodpovedalo nepoužívanej Class 10, šlo by minimálne o 10 MB/s. „U s číslom 3“ značí minimálnu prenosovú rýchlosť 30 MB/s, čo je, mimochodom, hodnota potrebná pre natáčanie 4K videí.
Vxx (kde xx môže byť napríklad 30 či 90) je tiež označenie rýchlosti a zaujímať by malo hlavne používateľov, ktorí chcú natáčať videá. Niekedy nestačí ani tých 30 MB/s sekvenčného zápisu potrebného na 4K záznam – veď naše smartfóny Galaxy S natáčajú dokonca v 8K, tobôž napríklad drahé profesionálne kamery. Logo teda udáva rýchlosť v MB/s; napr. V90 značí 90 MB/s.
A1/A2 je trieda aplikačného výkonu. Tam je pre zmenu dôležitá rýchlosť náhodného čítania a zápisu, počítaná v IOPS (vstupná/výstupná operácia za sekundu, input/output operations per second). A1 značí minimálne 500 IOPS pri zápise a 1 500 IOPS pri čítaní. A2 sú rýchlosti min. 2 000 IOPS pri zápise, 4 000 IOPS pri čítaní.
Trochu desivé a komplikované, však?
Vedzte, že keď kupujete starším rodičom kartu do základného smartfónu, kam si budú ukladať fotografie a MP3, nemusíte hľadať ani UHS-II U30, ani V90, ani A2, ani nič iného. Postačí akákoľvek súčasná pamäťovka, a to pokojne i s malou kapacitou.
Keď ale chcete napríklad skutočne natáčať video – na nejakú bezpečnostnú kameru alebo vo vysokej kvalite na smartfóne –, tak už na parametroch i kapacite skutočne záleží.
Čo ešte zohľadniť pri výbere
Stručne: konkrétne (špeciálne) využitie a potreby. Pokiaľ kartu dáte len do mobilu, budete chodiť do školy či do práce a budete si na ňu ukladať filmy, fotky, či hudbu, nemusíte okrem kapacity nič viac riešiť.
Čo robiť ale v situácii, kedy budete kartu neustále vyťažovať? Autokamery, body-cams (aké nosia napríklad policajti), bezpečnostné kamery,... Tam je potrebná špeciálna karta, ako je naša Samsung PRO Endurance, ktorá vydrží napríklad zaznamenávať až 140 000 hodín videa (u 256 GB kapacity), čo kryje obmedzená, až 5-ročná záruka.
Cestovatelia zase môžu vyžadovať karty, ktoré mimoriadne dobre odolávajú röntgenovému žiareniu na letiskách alebo si hravo poradia s vysokými teplotami na púšti, či mrazmi na veľhorách.
A vyššie sme už zmieňovali špeciálne požiadavky, ktoré môže prinášať použitie v dronoch, akčných kamerách, 360° kamerách, kamerách s vysokým rozlíšením a pod. Tam sa nevyplatí šetriť (resp. to ani nie je možné, pretože určité minimálne parametre proste taká karta mať musí). Môžeme odporučiť napríklad naše karty PRO Plus.
Dobrá správa je, že na trhu dnes existuje niečo pre každého. Špecialita pre púštnu výpravu s 8K dronom i základ pre deti do tabletu určeného na filmy, a to vo všetkých kapacitách. Dúfame, že sme vám výber aspoň trochu uľahčili.